„Krásne na človeku je to, že dokáže tvoriť. Ako jediný tvor. To je to čo nás odlišuje od zvierat.“
Ako si sa dostal k umeniu? Máš nejaké umelecké vzdelanie? Koľko sa už venuješ umeniu?
Pamätám si presne, kde vznikla tá „iskra“. Boli to nenápadné čmáranice dinosaurov a hokejistov u svojej starej mamy. A po nástupe do školy som vlastne zistil, že keď chcem, dokážem kresliť všetko, nech to vyzerá hocijako. Práve to ma bavilo – niečo som si predstavil a mal som túžbu to plesknúť na papier. Miloval som v škôlke to drama keď sme sa tĺkli o pastelky. A umeleckým vzdelaním považujem vyštudovanú školu SUŠ v Trenčíne, kde som sa viezol, čuduj sa svete, na propagačnom výtvarníctve. Neskôr to bol rok kresby na Ostravskej fakulte, ktorá mi dala v tejto technike najviac. A práve popri štúdiu na OU som dostal mimoriadnu ponuku ako záskok učiť deti kresliť. A už bola ruka v rukáve, pes v búde, holub na streche,… Zrobil som v Nitre výtvarné umenie na UKF.
Každý umelec prechádza vo svojej kariére určitým vývojom. Ako to bolo u teba?
To je pravda, nie je to ako u Picassa doložené, no od spomínaných dinosaurov a hokejistov som prešiel cez filmové monštrá, nahé ženy, skice ľudí, zvierat (ktoré som mal neviem prečo chuť kresliť úplne do detailov) až sem. Ilustrujem. A s hrdosťou to, čo mňa najviac baví – fantasy. Práve v tejto sfére sa cítim najlepšie, je to neobmedzujúce. Za prvé, nikto vám nepovie, že ste to nakreslil zle. Za druhé, v tejto téme mi kresba rastie na papieroch, od prvých čiar sa rodí príbeh, ani v podstate neviem totiž, ako bude kresba na konci vyzerať. Mám síce predtuchu, ale tá sa môže zmeniť zlepšeným či pokazeným ťahom. Ak ho totiž opravím, je to ako by som zmenil dej.
Čo je pre teba inšpiráciou pri tvorení?
Mňa inšpiruje hlavne práca ostatných výtvarníkov. Zbožňujem prácu ceruzou, takže ako vzor u mňa dominuje John Howe či Kenneth Rocaforth. Tiež nie je nazmar film alebo príroda. Tu som trochu asi ako každý – v oblakoch vidím tvary. No u mňa je to multilevel. Ja sa viem zastaviť na 5 minút a pozerať na kôru stromu, kde vidím výjav bitky, šupinatú ženu v čiarach kachličiek na WC, modrého hada namiesto rieky. Väčšina kamošov o tom vie, už iba zalamujú rukami, ja to však ako bremeno neberiem. Je to dar. A práve to chcem ukázať začínajúcim výtvarníkom. Inšpirácie je totiž všade.
Ako vznikajú tvoje obrazy? Akú používaš techniku? A aký štýl vlastne prezentuješ?
Nie som nejaký minimalista, takže sa neuspokojím s náčrtom bez aspoň pár detailov. Ak je skica, prebrúsim ju na výkres. Trvá to však dlho. Ja som z tých pomalých umelcov. Ak nemám deň, nekreslím. Niekedy ho nemám aj pol roka a potom behom dvoch týždňov miniem 26 ceruziek. Musí tu byť impulz. Čím som starší, tým je to však pre mňa šťastnejšie. Štýl mám škrkavým ťahom vykresliť čo najviac. Hrám sa hlavne s povrchmi, materiálom. A ak je múza, kreslím hocičo.
Čo by si odporučil začínajúcim výtvarníkom?
Výtvarná práca je práca. Je to makačka, treba si zvyknúť, unaviť hlavu, pretože pri vytváraní stále premýšľate. Niekedy to upokojuje, ak však pracujete na niečom, čo nechcete alebo je to zákazka – unavuje to. No a potom technika. Tu je treba sa asi vycibriť, nemyslím si, že naučiť sa kresliť je nemožné. Je to niečo ako naučiť sa na bicykli, akurát to trvá dlhšie. Ide o to zladiť oko a ruku, ťahy ceruzy. Ak sa k tomu dopracujete, stačí už len vedieť ČO chcete kresliť. Tu žiaľ nepomôže nič. Ak ste v detstve nerozvinuli kreativitu v senzitívnom období, žiaľ, ste out a pôjde to ťažko.
V krátkosti, aké sú tvoje úspechy? Výstavy, súťaže…
Ja som sa na súťaže nikdy nehlásil a preskočím aj otázku k mojím výstavám. Nesnívam o tom. Asi k tomu nemám vzťah, aj keď do galérií chodím často. V tomto som nihilista, veľmi ma totiž netrápi ten pocit obdivu, dokonca ma vytáča, keď sa na mňa niekto pri tvorbe pozerá. Raz sme vystavovali v Brne, raz tuším v Katoviciach, ale vôbec si tie výstavy nepamätám (smiech). Ak by som výstavu otvoril, určite bude fantasy. Pre mňa bol úspech dostať sa ako prvý z talentoviek na Ostravskú univerzitu, hlásilo sa okolo stovky, brali nás 5. To isté v Nitre na UKF. Mal som pech. Úspech je pre mňa tiež každá spolupráca. Akurát drtím zase label (pozn.: etiketa) pre Hellstork, je to fajn kooperácia. K nezaplateniu pocit, že človek, ktorý má rád pivo, ho pije a má na ňom svoju kresbu. Najväčší úspech ale vidím vo svojej práci. Ak mi žiak posiela svoju tvorbu aj bez nejakého zadania. Tu sa teším, že som ho hodil na loď, že ich to baví, že sa posúvajú. Ten progres, to je hodnota. Pre mňa sú tie úsmevy žiakov viac než pohár za výstavu.
Aké sú tvoje ďalšie ciele do budúcna? Čo by si chcel dosiahnuť?
Veľmi rád by som kombinoval školu, umeleckú školu a byť trénerom hokejových brankárov. Snom je navštíviť Fontainebleau vo Francúzsku, kde maľovali majstri a aspoň to jedno plátno si tam namaľovať. Popri ilustráciách pre fantasy časopis Dobrodruhovia by som rád ilustroval raz nejakú fantasy knihu. Pokračovať v tom, čo ma baví, milovať moju snúbenicu, mať s ňou pár detí,.. Veď to poznáte. Rád cestujem, tak aj čo to vidieť zo sveta nie je na škodu.
Kde by si ľudia mohli pozrieť tvoju tvorbu?
Moju tvorbu poväčšine nie je vidieť. Ja si kresby ku ktorým mám vzťah dávam bokom. Tie, ktoré sú pre verejnosť, sem tam predám, vystavujem ich na sociálnej sieti FB, Instagrame. Dúfam, že si ľudia všimnú Dobrodruhov, aspoň vyznávači fantasy literatúry. Je pekný projekt, chalani z Bratislavy sa v tom vyžívajú, každý diel je posun.
Na záver…
Krásne na človeku je to, že dokáže tvoriť. Ako jediný tvor. To je to čo nás odlišuje od zvierat – cítenie tvorby za určitým spôsobom chápania estetiky. Zložiť hudbu, namaľovať obraz, napísať báseň…
Ta malá sféra v mozgu, ktorej hovorím kreativita, a ktorá ovplyvnila moje rozhodnutie stať sa učiteľom, vidieť a prechádzať detskou tvorbou, ovplyvniť ju, učiť ju, práve tá mi dávala pocit šťastia, najväčší. Cítiť proces, nápad a detskú nedotknutosť obmedzenia. Tú už v dospelých nevidím, čosi z tade vyprchalo, tá tvorba tam je no pohnútky za ňou sú skôr nepokoj. Som rád že mám priateľov ktorý sú stále deťmi. Na nič sa nehrajú. Ak sa povie idú sa stavať kamene v rieke už sa vyzúvame.
https://www.instagram.com/artdekame/
