Podporuj lokálnych #4: HappyEnd SkateShop

25-ročný senický „skejťák“, kameraman, videoproducent, lokálpatriot a majiteľ obchodu HappyEnd Skateshop Marek Janoušek. Aj jeho príbeh hovorí o tom, ako sa dá z minima vyťažiť maximum a všetko je to len o „MIND-SET-e“ a nie vyšliapaných chodníčkoch.

So skateboardom som začínal v roku 2001. Stalo sa to úplnou náhodou, keď kamarát priniesol dosku do školy. On mal úplne všetko a ja by som sa pravdepodobne po „SKEJT“ nedostal. Chytilo ma to a vydržalo mi to až dodnes. Základku som absolvoval na „dvojke“. Keď som sa v poslednom ročníku rozhodoval kam na strednú, nemal som veľa možností. Študijné výsledky nič moc a umelecká škola, či kariéra programátora nebola vtedy kvôli známkam príliš reálna. Nakoniec som skončil v Bratislave, kde som sa učil za inštalatéra, ale tesne pred skúškami na výučný list som sa rozhodol školu opustiť. Nasledoval akýsi školský freestyle, keď som pokračoval v Trnave, potom v Senici, neskôr na „súkromke“ denne aj externe. Skrátka som sa hľadal.

Zlom nastal, keď som sa začal zamýšľať, čím sa budem vôbec živiť a „súkromka“ mi dala základy z podnikania. Rozhodol som sa preto spojiť svoje nadobudnuté vedomosti so svojou najväčšou záľubou a životným štýlom. Prvé roky po škole, keď som bral podporu z úradu práce, som využil na cestovanie. Môže vám to pripadať na hlavu postavené, ale cestovanie nielen po „skejťáckych“ akciách mi dalo potrebný rozhľad, inšpiráciu a kontakty k tomu, aby som si mohol otvoriť vlastný skateshop, resp. postaviť sa na vlastné nohy. Nemal som vysokú školu, inštalatéra som robiť nechcel. Chcel som robiť niečo, čo ma baví. Takisto som nemohol čakať od mojej maminky, že mi bude platiť moje výlety na „skejťácke“ akcie a čakať než sa nájde nejaký sponzor. Rozhodol som sa pre akúsi strednú cestu. Mám síce aj sponzorov, ktorí ma podporujú a máme dlhodobé vzťahy, ale to nestačí. HappyEnd Skateshop má svoj tím, ktorý chodí na súťaže a navštevuje rôzne skateboardingové destinácie, a tým pádom robím reklamu aj sám sebe. V Senici boli v minulosti obchody so streetovym oblečením, ale nikdy to nerobil niekto, kto by bol s komunitou tak úzko spätý. Nebolo to pravdepodobne uveriteľné a bol to len biznis. Skateshop v Senici v tej dobe nebol a komunita mala potenciál. Vlado Závodský, Dalibor Durlák, Denis Daniel, Lukáš Kucej, Lukáš Kress, Dušan Konečný, Martin Motús, to sú ľudia, ktorí senickú „skejtovú“ komunitu tvorili už dávno predtým, než som vôbec so „skejtom“ začínal ja. Jazdili ešte na starom debiláku, alebo na amfiku. Ja som začal, až keď sa jazdilo na „trojke“. Jediný, kto z týchto aktívne jazdí je Vlado a ostatní už len sporadicky. Je tu kopec „bajkerov„, „skejťákov„, kolobežkárov, longboardistov a všetci reprezentujeme tento životný štýl. Ja som „skejťák„, ale nerobím rozdiely. Jeden rozvíjame druhého a navzájom sa podporujeme. Za takmer tri desiatky rokov sa v Senici „skejťáci“ presúvali z miesta na miesto a len málokedy sa stretli s porozumením a podporou. Na „Amfiku„, na „Trojke“ sa na nás sťažovali, že robíme bordel, ale prečo by sme si robili neporiadok na vlastnom priestore? Aj my sme bojovali s rôznymi vandalmi, ktorí v podstate s nami nemali nič spoločné, len využívali priestor počas našej neprítomnosti a poškodzovali naše meno. Jedného dňa nás z bezpečnostných dôvodov „dočasne“ presunuli, ale nikdy nám priestor nevrátili späť. Krátkodobo sme si na ulici navŕtali tyčku na chodník, ale s týmto sme sa uspokojiť nemohli. Zábava len krátkodobá a progres žiadny. Nový priestor sme našli v kasárňach. Tesne po tom, čo ho opustila strážna služba bol v celkom dobrom stave a na meste nám dovolili sa do objektu nasťahovať. Postupom času sa aj tento priestor stal útočiskom samozvaných hostí, a keďže investície žiadne, aj tu sme sa stretávali s problémami ako padajúci strop, alebo rozbité okná. Strávili sme tu viac ako 4 roky a mesto objekt nakoniec predalo. Na jeseň v roku 2014 sme sa presťahovali do plechovej búdy na Rovenskej ulici, kde sme po mesačnej tvrdej práci prietor vyčistili a pripravili na prevádzku. Investovali sme tam nemalé peniaze, ktoré pochádzali z dobrovoľných príspevkov členov združenia. Po dvoch týždňoch, na základe viacerých sťažností sme museli opustiť aj tento objekt a čakáme na náhradné riešenie. Občianské združenie TheEnd vzniklo tri roky dozadu. Názov bol Vladov nápad a vystihuje to, že aj koniec znamená nový začiatok. Chceli sme a stále sa chceme starať o „skejťácku“ komunitu. Máme pripravené papiere na 2% z dane z príjmu atď. Bohužial bez priestoru to nejde. Chápeme, že SkatePark by nemal byť v zastavenej časti mesta. Taktiež je nám jasné, že budova nebola odhlučnená a investícia nereálna. Chápeme, že obyvatelia v priľahlých domoch by boli možno trošku obmedzovaní. My sme však prevádzku obmedzili len na niekoľko hodín a večer po osmej už v objekte nebola ani noha. Vedeli sme, že priestor dostaneme len dočasne, ale to že ho budeme musieť opustiť už po dvoch týždňoch sme naozaj nečakali. Tvoríme v Senici zdravú komunitu. Občianske združenie v spolupráci s HappyEnd Skateshopom organizuje behom roka rôzne akcií, medzi ktoré patrí napríklad medzinárodný deň skateboardingu (21.6.) a participujeme na viacerých spoločenských akciách v meste počas roka. Myslím, že naša práca si zaslúži pozornosť a podporu.