Dnes som si pre teba pripravil špeciálny diel a zároveň (asi) aj posledný. Špeciálny je slovo, ktoré sa do úvodu tohto článku náramne hodí a to hneď z viacerých dôvodov. Nielenže ide už v poradí o jubilejný 10. diel, ale najmä kvôli hosťovi, ktorý si toto pomenovanie jednoznačne zaslúži. Meno Andy Jakubcová vo mňe vždy evokoval rešpekt, obdiv a vďaku. Vďaku za jej dlhoročnú a úspešnú prácu s deťmi, kedy už cez štvrť storočie deťom pootvára pomyselné dvierka k zdravšiemu životnému štýlu a ukazuje im lásku k športu a pohybu. Klobúk dolu!
Pekný deň. Prosím Vás, povedzte nám niečo málo o sebe, odkiaľ Vás môžu Seničania poznať?
Volám sa Andrea Jakubcová, mám 43 rokov, žijem s priateľom a mám syna Alberta /12r/. Svoj život som zasvätila pohybu s hudbou a preto mám okrem najbližších ešte dve lásky – aerobik a tanečnú skupinu SONNY. Precvičovaniu aerobiku sa venujem už viac ako 25 rokov a tanečnú skupinu vediem už 27. rok.
Uf, tak to sú obdivuhodné čísla. Vyštudovali ste to, čo robíte? Respektíve potrebujete na svoj výkon povolania nejaké špeciálne vzdelanie?
Mám ukončené Gymnázium v Senici. Už počas štúdia ma k pohybu, a vtedy najmä ku jazzgymnastike, priviedla profesorka telesnej výchovy p. Chorváthová. Po skončení gymnázia som začala príležitostne precvičovať v športovej hale v Senici. Postupne som si spravila školenie a som cvičiteľkou aerobiku II.triedy. Popri tom som získala rôzne špecializované diplomy na step aerobik, bodystyling, cardio kick box, port de bras, pilates, deepwork a v neposlednom rade bodybalance. Taktiež každoročne sa zúčastňujem minimálne troch medzinárodných kongresoch rôznych foriem cvičenia, kde sa sústavne vzdelávam a inšpirujem do mojich hodín. Všetky tieto poznatky využívam aj pri tanečných tréningoch.
Otázka, ktorá ma asi najviac zaujíma, pretože bez záujmu/zápalu by ste to tak dlho, a hlavne dobre nerobili. Čo pre Vás znamená trénovať deti?
Trénovanie detí je veľmi náročné a vyčerpávajúce, nakoľko až po niekoľko týždňovej drine sú vidieť prvé výsledky, čo je na tom zároveň i to krásne. Rada sledujem, ako sa z neohrabaných kuriatok stávajú ladné labute. Teší ma, keď sa mi podarí 24 tanečníkov formácie zjednotiť, aby tancovali ako jeden. Samozrejme, ak sa k tomu ešte pridajú úspechy na súťažiach, vždy ma to nakopne do ďalšej práce. Čo sa týka precvičovania rôznych foriem cvičenia pre dospelých, tak to takisto zbožňujem. Nie je nič lepšie ako postaviť sa pred ľudí a viesť ich k pohybu, odovzdať im všetko zo seba a následne prijať od nich endorfíny, energiu a spätnú väzbu, ako si dobre zacvičili. Jeden z viacerých dôvodov, prečo to robím už tak dlho.
Ako ste sa vlastne dostali po to, čo robíte? Ako sa stala precvičovateľka aerobiku majsterkou sveta a úspešnou trénerkou?
Ako som uviedla vyššie, k pohybu ma priviedla profesorka telesnej výchovy. Tu sme nacvičovali pódiové skladby a chodili s nimi na súťaže. Postupne som bola spoluautorkou choreografií, až napokon mi krúžok bol prenechaný a ja som ho premenovala na tanečnú skupinu Sonny, kedy už fungujeme od roku 1989 pod záštitou MsKS Senica. Keďže postupne pribúdalo záujemcov z radov detí a juniorov, museli sme sa rozšíriť i o tieto vekové kategórie, čo nám umožnilo CVČ Senica. Po skončení gymnázia som vo voľnom čase začala chodiť na aerobik do športovej haly. Raz som prišla na hodinu a ani jedna cvičiteľka nemohla precvičovať, tak oslovili mňa, pretože vedeli, že trénujem tanečnú skupinu. To bola zároveň moja prvá hodina 🙂
Nielen so Sonny bolo úspechov neúrekom. Avšak, čo VY považujete za svoj najväčší úspech vo Vašej tanečnej kariére/kariére trénerky Sonny?
Za svoj najväčší úspech v rámci precvičovania považujem to, že aj napriek zraneniam, konkurencii je stále záujem o moje hodiny. A to si veľmi cením, keď je klient verný a vie si nájsť cestu späť. Pri Sonny za najväčší úspech považujem to, že už toľko rokov fungujeme a že sa stále rozrastáme /dnes je nás vyše 200/, že sa stále vracajú aj bývalí členovia. No najviac som vďačná zato, že sme skvelá partia, respektíve jedna veľká rodina od detí až po dospelých. A tie tituly Majstrov Sveta a Európy sú už len tá pomyselná čerešnička na torte.
Viem, že sa dlhé roky Sonny potýkalo s problémom tanečnej sály a teda nedostatkom priestoru, v ktorom by malo svoje tréningy. Ako tomu je teraz?
Chvalabohu, už tretí rok nemusíme riešiť tento existenčný problém, pretože tréningy (i vyššie spomínané aktivity) môžme vykonávať v tanečnej sále Esko, ktorú má v prenájme CVČ Senica. Som rada, že sa myšlienka tanečnej sály pre Sonny podarila po mnohých rokoch konečne zrealizovať ešte za pomoci bývalého primátora p. Ľubomíra Parízka. Ďakujem p.Dudášovi Martinovi, riaditeľovi CVČ, že venoval rekonštrukcii veľa úsilia a voľného času, aby sa sála dala do používateľného stavu, taktiež môjmu partnerovi Erichovi Mackovi, ktorý sa taktiež podielal na zrealizovaní tohto môjho sna. Predtým som trénovala po rôznych telocvičniach v Senici. Teraz mám všetko pod jednou strechou a s potrebne veľkou plochou na trénovanie. V Esku je ešte jedna malá sála, ktorú využívajú aj iné športové kluby, napr. karate.
V čom si myslíte, že robia ľudia najväčšiu chybu pri vytúženej zmene životného štýlu? A čo deti?
Myslím si, že sú ľudia, ktorí športujú pravidelne a bez pohybu už nevedia vydržať. No na druhej strane sú ľudia, ktorí športujú nepravidelne, nárazovo a kedže nevidia výsledky ihneď, tak ich to odradí od ďalšieho športovania. Ak to pretransformujem na aerobik, ktorý má svoje kroky používané už roky, prídu ľudia na prvú hodinu a sú prekvapení, že používam názvoslovia uvedených krokov (napr. step touch, side to side atď.) a nevedia čo majú robiť. Chcú všetko okamžite vedieť. No treba si uvedomiť, že nič sme v živote nevedeli lusknutím prsta – aj jazdiť na bicykli sme sa naučili až po určitom čase. Treba chodiť pravidelne a potom si každý osvojí jednotlivé prvky – pohybová pamäť je u mnohých nepoužívaná a práve aerobik ju rozvíja. Potrebu hýbať sa si uvedomujeme najviac v dospelosti, po 25-ke. To je gro mojich klientov. Čo deti? Deti dnes veľmi málo športujú. Je to spôsobené najmä súčasným štýlom života. Ja keď som bola dieťa, tak celé leto som preskákala na švihadle, hrala badminton a bláznila sa celý deň vonku. Dnes deti nevedia ani len skákať na švihadle – učím ich to až na tréningoch v rámci rozcvičky. Som rada, že o pohyb u detí je záujem aspoň formou tanca. No tu zase musia všetky ostatné záľuby bokom, a to zároveň niekedy deti odradí, že miesto zábavy s kamarátmi, musia ísť na tréning.
Viete nám niečo povedať o strave? Ako sa stravujete? Nejaké tipy a triky pre čitateľov?
Ja som bola od malička bacuľka. Keďže rada jem, kompenzujem to cvičením. Samozrejme sa snažím stravovať racionálne. Diety nedržím, ale vyberám si, čo budem jesť. Keďže celé poobedie trávim na tréningoch a potom hneď na hodine aerobiku, tak si dám len niečo malé, aby som nemala plný žalúdok. Poriadne sa najem až večer doma, kedy medzi moje obľúbené „ľahké“ jedlá patrí jogurt, cottage syr… Za veľkú chybu považujem, keď sa ľudia tesne pred cvičením najedia a potom im je zle a cítia sa preplnený. Myslia si, že po cvičení už nemôžu jesť, aby nepribrali.
Na záver rady, postrehy pre začiatočníkov, ktorí by radi začali so športom/fitness a nevedia ako?
Ak chce niekto začať cvičiť, treba sa pýtať, informovať, konzultovať s cvičiteľkou, čo je pre neho najvhodnejšie. Ja ponúkam rôzne druhy cvičení – počnúc od pomalého pilatesu, cez posilňovanie s činkami až po vysokokondičné cvičenia, ako je tabata či cardio kick box. Pre pohybovo zdatných je tu latino alebo dance aerobik. Často sa stáva, že si ľudia ako prvú hodinu vyberú tú, ktorá je pre pokročilých. Preto sa treba poradiť, ktorým cvičením začať. No pre mňa najdôležitejšia je určite pravidelnosť, aby človek získal kondíciu a zároveň spevnil svoje telo.
Tip Senice +: Ak by sa ma ktokoľvek spýtal, čo je podľa mňa najdôležitejší prvok vo svete fitness, teda celkovo v živote, jednoznačne by som odpovedal, že konzistencia. Ak sa ťa stále dokáže Internet Explorer pýtať, aby bol tvoj predvolený prehliadač, tak to dokážeš aj ty! Buď odhodlaný a vytrvalý!
