Seničania radia Seničanom #8 Martin Ondrovič

Čo má spoločné trénovanie detí v ľadovom hokeji a edukácia, respektíve príprava colníkov na čo najlepší výkon svojho povolania po fyzickej stránke? Na prvý pohľad dve nespojiteľné povolania vykonáva jedna a tá istá osoba – Martin Ondrovič. Bývalý úspešný hráč HC Dukly Senica momentálne odovzdáva svoje skúsenosti mládeži na ľadovej ploche a colníkom v telocvični.

Ahoj Maťo. Prosím ťa predstav sa nám, koľko máš rokov a čím sa momentálne živíš?

Ahojte, volám sa Martin Ondrovič, mám 27 rokov a pracujem na Colnom úrade Trnava ako inštruktor telesnej prípravy. Popri zamestnaní sa taktiež venujem trénovaniu detí v hokejovom klube HK 91 Senica.

Potreboval si na výkon svojho povolania vysokú školu? Ak áno, čo si vyštudoval a myslíš si, že práve dosiahnuté vyššie vzdelanie ti pomohlo ďalej v kariére?

Vyštudoval som Fakultu telesnej výchovy a športu v Bratislave so špecializáciou na trénerstvo ľadového hokeja a učiteľstvo telesnej výchovy. Vysoká škola nie je ani pri jednej z dvoch už vyššie spomínaných činností podmienkou. Vieš, ako sa hovorí, vysoká škola nie je patent na rozum. 🙂 Človek do istej miery dokáže čerpať z vlastných skúseností a zážitkov, no na druhej strane vždy je len plus mať aj odborné vedomosti, o ktoré sa vždy môžem oprieť.
Prezraď nám, čo pre teba znamená trénovanie? Aký je rozdiel medzi trénovaním detí a prípravou dospelých na výkon svojej profesie, ktorí telesnú prípravu majú povinnú v rámci svojho zamestnania?

Ťažká otázka… Každý človek je iný. To platí aj pri dospelých v práci alebo deťoch na ľade. Iné povahy, iné záujmy, iné pohybové základy, atď. Ja osobne sa snažím o navodenie dobrej atmosféry počas hodiny,  či už sa jedná o telesnú prípravu colníkov alebo ide o tréning mojich menších zverencov. Dospelí ľudia i deti, ak sa niekde cítia fajn a užívajú si to, tak sa veľmi radi vrátia a nepovažujú to iba za tzv. „nutné zlo“.

My sa už poznáme zopár rokov a viem, že si hrával celý život hokej, ale prezraď čitateľom aké boli tvoje ďalšie (športové) kroky. Bol to vždy iba hokej? A ako si sa vlastne dostal po prácu inštruktora telesnej výchovy na Colnom úrade Trnava?

Čo sa zamestnania týka, tak som sa dozvedel o voľnom mieste → poslal žiadosť spolu so životopisom → fyzické/psychické testy → osobný pohovor → prijatie do zamestnania. S trénovaním to bolo pre mňa prirodzené. Počas vysokej školy som musel absolvovať prax v hokejovom klube, samozrejme som si vybral klub, v ktorom som vyrástol nielen po hokejovej stránke.  Začal som vypomáhať pri najmenších deťoch, ktoré sa s hokejom a korčuľovaním ešte len zoznamujú. Práca a zároveň poslanie ktoré ma chytilo, baví a napĺňa. Pri deťoch som už približne 6 rokov. A športové kroky? Hokej som prešiel v Senici od najmenších prípraviek až po A-mužstvo v HK 91, resp. Dukle Senica. Po tom, čo som sa zamestnal, sa športu venujem viac-menej iba rekreačne – hrám futbal za Kunov, senickú ligu vo futsale, a s partiou bývalých hokejistov a kamarátov skalickú amatérsku hokejovú ligu. Až teraz si tak uvedomujem, že je toho nakoniec aj dosť 🙂
Aby sme sa držali formátu týchto rozhovorov, v čom si myslíš, že robia ľudia najväčšiu chybu keď sa bavíme o zmene životného štýlu?

Neviem ako by som to najlepšie povedal a zároveň nikoho neurazil. Mám taký pocit, že ľudia chodia do posilňovne alebo vykonávajú hocijakú inú športovú aktivitu len kvôli tomu, že to dnes robia všetci, alebo že to povedal týpek v telke. Nepôjdem predsa do posilky dvíhať železo keď ma baví behať po Kunovskej priehrade alebo napríklad skákať na trampolíne. Rob čo ťa baví!

Veľmi pekne povedané. Súvisiaca otázka s predchádzajúcou problematikou – ako sa stravuješ? Nejaké tipy pre ľudí, ktorí nevedia ako si poradiť so stravou?

Musím sa priznať a ihneď na začiatok povedať, že rád jem. Veľmi rád. Stravujem sa teda absolútne normálne bez akýchkoľvek obmedzení. Nikdy som nedržal žiadnu diétu a ani si nič neodopieral. Som vychovaný tak, aby som zjedol všetko. Ja tvrdím, že je každého osobná vec čo do seba pchá, pretože je to len jeho telo, tým pádom jeho problém. Samozrejme, iná vec je zdravotný aspekt tejto veci. Ja mám to šťastie, že ľúbim všetko. Ak by som však mal dať neaké to odporúčanie, tak jesť striedmo, vedieť kedy je človek fyzicky plný a všetko s mierou.
Ešte kým sa s tebou rozlučím, vieš poskutnúť na záver rady pre začiatočníkov, ktorí by radi začali so športom, no nevedia ako?

Pozrite, na to aby sa človek začal hýbať nemusí byť žiadny génius, stačí iba chcieť. Napadá mi preto iba jediná rada, ktorú som už spomínal – ľudia robte to, čo vás baví. To platí nielen v športe, ale aj celkovo v živote. Ideálne je nájsť skupinu ľudí s rovnakými záľubami, potom je to všetko omnoho ľahšie.