Jednou z možností ako vycestovať do zahraničia je aj vysokoškolská stáž. Práve touto cestou sa Seničan a študent medicíny Karol Kovačič dostal do USA. No a nebola to hociaká stáž, Kajo strávil tri mesiace na mieste, o akom sa nám na Slovensku ani nesníva…čítaj ďalej a dozvieš sa viac!
Ahoj Kajo. Na toto interview som sa veľmi tešila, tak nás prosím ťa už nenapínaj a povedz nám, o čo išlo a ako si sa dostal k takejto príležitosti?
Každoročne naša fakulta (lekárska fakulta v Hradci Králove, patrí pod Karlovu Univerzitu) umožňuje vycestovať pár študentom na 3 mesačnú stáž do USA. Dobre som napísal test z angličtiny, ktorý sa píše pri vyberaní študentov na stáže do zahraničia, môj priemer bol tiež celkom uchádzajúci a aj nejaká tá mimoškolská činnosť sa vykonala. Spolu so 4 Čechami a 6 študentmi, čo študujú v angličtine som tak dostal stáž v nemocnici Mayo Clinic v štáte Minnesota.
Povieš niečo viac o danej nemocnici? Počula som, že ide o jednu z najprestížnejších v Amerike…
Nemocnica Mayo Clinic posledné roky vyhráva rebríček o najlepšiu nemocnicu v USA. Funguje ako neziskovka, majitelia a správna rada má plat a nie podiel na zisku, a to im umožňuje dať na výskum ročne cez 500 miliónov USD. Nachádza sa v meste Rochester na juhovýchode Minnesoty, na Ameriku také menšie mesto s asi 100 tis. obyvateľmi, ktoré sa celé vyvinulo okolo tejto kliniky. Tá pritom v 19. storočí vznikla ako rodinná prax Dr. Williama W. Maya a jeho dvoch synov, no a trochu sa im to rozrástlo. Dnes ako spoločnosť zamestnáva asi 55 000 ľudí.
Ambulantná časť, kde som pracoval, sa podobá viac na 5* hotel ako nemocnicu. Okrem toho tam bolo niekoľko výskumných budov s laboratóriami a 2 veľké klasické nemocnice. Tento komplex tvoril centrum mesta, celé to bolo pospájané mostami a podzemnými tunelmi, takže až na tú jednu nemocnicu, ktorá bola asi 3 minúty autobusom, si nemusel vôbec vyjsť z budovy a dostal si sa aj do obchodov, hotelov…
Na čom si pracoval, v akom tíme a aká bola náplň tvojej stáže?
Pracoval som na výskume sarkoidózy (imunitou sprostredkovaná choroba, prejavuje sa najčastejšie postihnutím pľúc, ale môže zasiahnuť skoro každý orgán…ak si niekedy pozerala Housa, tak tam to zaznie v každom diely). Zaoberal som sa očnými prejavmi, ktoré môže spôsobovať. Samotná práca nebola moc akčná, za počítačom som zostavil databázu pacientov, pričom som musel prejsť asi 1600 chorobopisov…niektoré viac krát. Bohužiaľ, na to aby som to stihol dokončiť a vydať článok, sú 3 mesiace málo a žiadne informácie som si nemohol zobrať domov, takže teraz čakám, kým to po mne niekto dokončí.
Pracoval som na tom sám, teda asi raz týždenne som mal zraz s mentorkou a hlásil jej pokrok. Čo sa týka kolektívu, v ktorom som robil, každý ti rád pomôže, poradí, zaujíma sa, ako ti to ide…
Ako by si porovnal americkú a slovenskú nemocnicu, lekárov, vybavenie, prístup…?
Nedá sa porovnávať nemocnice a vybavenie, tam sa točia v zdravotníctve oveľa väčšie prachy, a to aj na americké pomery. Aj s prístupom je to ťažké, lebo sú tam zdravotníci ďaleko lepšie zaplatení a majú viac času na pacientov, takže boli ochotnejší, milší, k ľudom sa pristupovalo ako k zákazníkom, ktorí za starostlivosť platia. Na druhú stranu, môžeš zabudnúť na bezplatné zdravotníctvo, aj keď si neviem ako poistený, vždy doplácaš a často tisíce dolárov.
Jedno sa ale dá porovnať, všetko dávalo ďaleko väčší zmysel. Tie nemocnice potrebujú byť v zisku, takže musia mať pacientov, číže zamestnanci musia byt milí, nemocnice opravené, jedlo chutné. Napríklad vyšetrenie pacienta doktor nadiktuje do počítača a do dokumentácie to prepíše zapisovateľka. Prosto si spočítali, že za hodinu práce doktora zaplatia 10 hodín zapisovateľky a tá to napíše minimálne 2x rýchlejšie. Do práce sa chodilo v obleku alebo aspoň slušne oblečený, a bol vyslovený zákaz tenisiek, riflí, tričiek s nápismi…. Jednoducho, ak sa niekomu staráš o život, máš vyzerať zodpovedne.
Mal si možnosť cestovať? Ako si trávil voľný čas?
Dosť som športoval, občas sme grilovali na záhrade alebo chodili ako partia niekam na večeru. V meste sa stále konali nejaké trhy, verejné koncerty či filmové premietania, tak sa vždy niečo našlo. Samozrejme sme cestovali aj na Deň nezávislosti do Chicaga asi 7 hodín autom. Rozpočet bol napätý, keďže nám za stáž neplatili a štipendium stačilo tak na letenky a ubytovanie na 2 mesiace, ale v Chicagu sme chceli bývať v centre, predmestia sú tam vraj dosť nebezpečné. Tak sme našli jednoizbový apartmán v mrakodrape a prenajali ho na 3 noci. Na stáž na Mayo chodí veľa študentov ale aj doktorov, takže sme sa na začiatku zoznámili a práve do Chicaga nás išlo viac. Spalo nás tam jeden čas asi 12 😀 Keď som si bral uterák zo skrine, tak sa z tmy ozvalo „good morning“ s francúzskym prízvukom 😀
Spravili sme si aj road trip na západ, cez veľké americké prérie. Chceli sme sa dostať k Mt. Rushmoore a prezrieť si okolité národné parky. Ibaže vzdialenosti sú tam trochu väčšie, za 3 dni sme najazdili asi 2500 kilometrov, takže asi ako do Paríža a späť, aspoňže benzín je tam lacný. V rámci úsporných opatrení sme v izbe pre 2 v moteli spali 6ti. Vieš, ako sa v amerických filmoch ide autom po rovine k zapadajúcemu slnku? Bolo to úplne rovnaké, ibaže po diaľnici, nebolo vidieť nič než strácajúcu sa cestu na zelených prériách. Okrem amerických prezidentov vytesaných do skaly, sme sa zastavili aj pri monumente Crazy Horse, kde už 60 rokov vytesávajú indiánskeho náčelníka do skaly, aby pripomenuli, že v ich posvätných horách boli skôr ako biele tváre. Trvá im to dlho, lebo nechcú peniaze od vlády, financujú to zo vstupného, suvenírov a súkromných darov. Keď sa im to raz podarí dokončiť, má byť asi 5x taký ako Mt. Rushmore.
Úplne najbláznivejšie ale bolo, že sme si kúpili čo najlacnejšie letenky a išli na pár dní do Las Vegas. Mám tam kamaráta a bol som tam ako 18 ročný, takže som sa zaprisahal, že sa raz vrátim, keď budem mať 21+ a poriadne si to užijem. Na hazard sme nemali, tak sme otáčali 1-centové automaty a pili drinky zadarmo, ktoré sa gamblerom roznášajú, aby viac pustili. Dostali sme sa do pár klubov, raz dokonca k VIP stolu, na párty na streche hotela s pekne drahou fľašou vodky vďaka tomu kamarátovi.
Tak super, určite máš množstvo zážitkov…vyzvedala by som viac, ale „What happens in Vegas stays in Vegas“, že? 😀 Ako by si tvoj pobyt zhodnotil? Splnil tvoje očakávania? Čo ti dal do budúcnosti?
Bolo to super, mám neoceniteľnú skúsenosť, ako to chodí vo výskume. O to intenzívnejšie to je v tom, že oni ti tam skôr povedia, čo si myslia a čo potrebujú dokázať. Nevymyslia ti to všetko, nechajú ťa aby si sa predviedol, musíš prevziať iniciatívu, zlepšovať projekt, rozmýšľať… okrem toho je to do životopisu super plus, predsa len medikov, čo hľadajú zamestnanie, s takou stážou nie je u nás veľa a mám aj odporúčajúci list od mentorky. Zároveň som si overil, že nie je lepšieho miesta na svete, na to byť doktorom, než je USA.
Plánuješ ako lekár ostať tu alebo ťa to láka do zahraničia? Otvorila ti táto príležitosť nejaké dvere?
Zatiaľ to vyzerá tak, že ostanem v Čechách alebo na Slovensku. Do Ameriky si musíš urobiť vyrovnávajúce skúšky. Nie sú lacné ani ľahké a nedajú sa opakovať… keď ich raz spravíš, nedajú sa opakovať a podľa skóre máš šancu na zamestnanie. Okrem toho musíš potencionálnych zamestnávateľov obísť (oblietať) a prejsť pohovorom a výberovkou ako u nás. A máme handicap, lebo americký študenti majú po medicíne často PhD. alebo minimálne niekoľko publikovaných odborných článkov. Ale šance sa mi zlepšili, vďaka praxi a odporúčaniu.
No a tradičná otázka neminie ani teba…čo ti chýbalo v zahraničí zo Senice? A naopak, čo by si priniesol odtiaľ sem?
Priniesol by som ten prístup ľudí. V obchodoch, na úrade, pošte, u doktora, všade sú na teba milí, usmievajú sa, chcú ti pomôcť, poradiť, aj keď majú nanič deň alebo plnú hlavu problémov. Ty za to nemôžeš a tak sa aj k tebe chovajú. Ďalšia vec je, že ľudia sú naučení sa sťažovať, ak sa k nim zle chováš alebo služby neodpovedajú tomu, za čo zaplatili.
Zo Senice mi chýbalo to, že sa tak ľudia nepoznajú, netvoria partie rodín, ktoré by chodili na dovolenky, lebo sa často sťahujú a nestihnú nadviazať tak blízke vzťahy.
Ďakujem ti pekne za dychberúce odpovede a držím palce do budúcna! Na záver ešte fotky z ciest 🙂
Sim
[instagram-feed id=“1054424281″]
