Umenie očami Seničanov #6 – Michal Sabol - Senica Plus

Michal Sabol, študent Gymnázia L. Novomeského, sa amatérsky venuje umeniu, konkrétne kresbe. Ak si však pozriete jeho portréty, uznáte, že nevyzerajú amatérsky. Ako sa ku kresbe dostal, aké sú jeho zvyky pri tvorbe a mnoho iného, nám o sebe prezradil v rozhovore nižšie 🙂

Michal, ako si sa dostal ku kresleniu? Máš nejaké teoretické znalosti z umeleckej školy alebo si samouk?
Ku kresleniu som sa dostal na základnej škole. Dodnes mám odložený svoj prvý skicár, takže presne viem, čím som začínal. Kreslil som postavičky z animákov a mangu, neskôr som začal s portrétmi. V súčasnosti ma baví najmä surreálna tvorba. Teoretické znalosti nemám v podstate žiadne, nikdy som nenavštevoval žiadnu školu či krúžok, takže čo sa týka kresby som úplne self made. Podľa môjho názoru však škola z človeka umelca neurobí.

Ako často sa tejto tvorivej činnosti věnuješ?
Tvorivej činnosti sa venujem pomerne často, je to jednoznačne môj najväčší žrút voľného času. Mojím problémom je hlavne to, že keď si niečo začnem, neviem s tým prestať, kým to nedokončím. Kreslením teda často nahrádzam spánok.

Máš ambície venovať sa tomu aj profesionálne alebo to berieš len ako hobby?
Beriem to len ako hobby, pretože si neviem predstaviť, ako by som na Slovensku ako amatér prerazil. Svoje diela sa snažím prezentovať aj na rôznych amatérskych výstavách v okolí. Nebránim sa ani portrétom na objednávku, takže aj ako amatér si môžem umením zarobiť.

Čo ťa väčšinou prinúti sadnúť za stôl a tvoriť?
Vždy je to nejaká emócia. Keď niečo cítim alebo vymyslím, snažím sa to dostať na papier a nakoniec z toho už niečo vznikne, to využívam pri mojej surreálnej tvorbe, ktorú často chápem sociálne či politicky. Najdôležitejší význam pre mňa však má ako demonštrácia ľudskej slobody, v ktorej sa nemusím usilovať o nič umelé, lebo som sám pred sebou. Dá sa povedať, že je to vlastne snaha povýšiť podvedomie na úroveň vedomia.

Máš počas toho nejaké zvyky? Myslím tým, či si napríklad pustíš hudbu alebo máš radšej ticho, kreslíš zásadne večer a podobne.
Kreslím skoro vždy v noci a so slúchadlami na ušiach, v ktorých mi v súčasnosti hrá najčastejšie Rockyho At.Long.Last.Asap ,Medúzakov Yzomandias, OTIS,Gumbgu, Future, Lean, Bones…. Neodmysliteľnou súčasťou môjho tvorivého procesu je, samozrejme, aj cigaretka.

V tvojej tvorbe prevláda ceruza. Využívaš a zlepšuješ sa aj v iných technikách?
Keďže mám všetko rád čierne na bielom, v mojej tvorbe ceruzka neprevláda, ale úplne dominuje. Skúšal som aj iné techniky, no po chvíli omrzeli. Zaujímavú techniku som použil napríklad pri tvorbe tohto obrázku, pretože som použil iba filter z cigarety, popol a uhlík.

Z akého dôvodu si si vybral práve túto techniku? Je za tým niečo viac alebo jednoducho sa ti tak najlepšie kreslí?
Kresbu som si vybral asi preto, že pri maľovaní hneď všetko zašpiním a umývanie zaschnutých farieb nie je mojou vášňou. Alebo olejovky a nekonečné čakanie na vyschnutie jednotlivých vrstiev. Skrátka peklo. Taktiež myslím, že ani grafika, sochárstvo, dizajn či nejaké úžitkové umenie pre mňa momentálne cestou nie je. Človek však nikdy nevie…

Čo ťa inšpiruje?
Inšpirácia je všade okolo nás, len treba chodiť s otvorenými očami, ale hlavne mysľou. Ako som už spomenul, inšpirujú ma najmä emócie, ale aj spoločnosť a ľudia celkovo. Inšpiráciu teda myšlienku, ktorú sa snažím dostať na papier, často hľadám aj v rôznych knihách, citátoch, hudbe a v dielach iných autorov. Najdôležitejšie pre mňa však zostáva “robiť samého seba“.

Je niečo čo ťa vo svete výtvarníctva alebo celkovo v umení irituje?
Vo výtvarníctve na Slovensku mi vadí rodinkárstvo a celková obtiažnosť presadenia sa pre mladého človeka. Čo sa hudby týka, tak ma iritujú ľudia, ktorí nadávajú na niečo u nás nové, ale keď sa z toho stane trend, tak skáču pod pódiom jak Skippy.

Môžeš naším čitateľom odporučiť niečo, čo stojí za to si pozrieť, počúvnuť alebo prečítať? Niečo čo ťa určitým spôsobom ovplyvnilo.
Za posledných 5 rokov je pre mňa určite jeden z najlepších filmov Inception alebo francúzsky Intouchables. V hudbe momentálne Rockyho album (čím viac počúvaš, tým viac top) a čo sa literatúry týka, tak teraz čítam Bukowskeho (ten starý pijan mal niečo do seba). Vo výtvarnom umení by som odporučil diela Dalího, Chagalla, či Maxa Ernsta.

Mišovi ďakujem za rozhovor a prajem mu ešte veľa vydarených portrétov, pretože sú super! 🙂